3. kapitola
Je tu ďalšia poviedká...dúfam že si to užijete =)
Dievčatá sa rozhodli prísť za Lilly až po vyučovaní až na Al ona namietala. „Ako jej to môžete urobiť veď ona sa trápi a vy ju tam necháte samú plačúc do vankúša?“ spýtala sa Al a prezerala si každú zvlášť. Keďže nikto neodpovedal tak sa rozhodla ísť za ňou. „Al počkaj my chceme ísť ale máme ešte vyučovanie a Lilly by tiež nebola rada keby sme nešli na hodiny“ povedala Viky hľadiac Al do očí. „Dobre tak choďte ja idem za ňou mňa nejaké sprosté hodiny nezaujímajú poviem jej že prídete neskôr okey?“ spýtavo na ne pozrela ale nevyčítala im to. „Dobre tak choďte a nejako ma........ ospravedlňte“ povedala a zmizla za rohom. Dievčatá na seba pozreli a naraz spustili „Ja ospravedlnenie nevymýšľam!“ a rozosmiali sa.
Alecta vošla do izby ale nevidela Lilly tak sa išla pozrieť do kúpeľne ale ani tam nebola. „To je zvláštne“ povedala a pobrala sa na odchod keď v tom uvidela ako spod Lillynej postele vytŕčajú nohy tak sa zohla a uvidela tam spiacu Lilly. Nechcela ju budiť tak sa vybrala naspäť na vyučovanie, aj keď sa jej veľmi nechcelo tak išla lebo vedela že inak bude mať problémy. Vyšla von z izby a z ľahkosťou za sebou zatvorila dvere.
Alecta vošla do triedy ale neskoro. Profesorka McGonagallová už bola v triede. „Slečna Peginiová to už ste vyzdraveli?“ spýtala sa profesorka. Alecta vrhla spýtavý pohľad na dievčatá tie sa len nervózne usmievali. „Áno, už som zdravá ako vidíte“ povedala Al. „No, dobre posaďte sa slečna aj keď myslím že zlomená ruka sa nedá vyliečiť za jeden deň ale madam Pomfrejová je schopná takže dobre“ odvrkla McGonagallová. Alecta pozerala po triede, keďže dievčatá sedeli spolu , hľadala si miesto inde. Pozerala keď v tom uvidela Blacka ktorý ju pozýva sadnúť si k nemu. Alecta prevrátila oči ale hľadala ďalej a v tom uvidela Johna, túto hodinu mali totiž s Bystrohlavčanmy tak si sadla k nemu a Black len nechápavo zazeral. Celkovo hodina bola nudná, pretože sa snažili premeniť človeka na medveďa ale nikomu to nešlo, teda ak nepočítame Sam lebo ona je v transfigurácii naozaj veľmi dobrá dokonca lepšia ako Lilly.
Po hodine sa dievčatá stretli pred veľkou sienou a vypytovali sa Al čo sa stalo. „Čo sa stalo s Lilly“ povedala nedočkavo Sam. „Prečo si prišla na hodinu, Lil chcela byť sama?“ začala zase Viky alebo „Máme za ňou ísť?“ pokojne sa spýtala Marioll. „Nie, viete keď som tam prišla tak som ju najskôr nevedela nájsť a tak som sa pobrala späť na hodinu. Ale keď som odchádzala z izby všimla som si nohy pod jej posteľou a tak som sa tam pozrela a ona tam spala no, takže som si povedala že ju nebudem rušiť a zaskočíme za ňou po obede a niečo jej prinesieme na jedlo. Súhlas?“ vysypala zo seba Alecta. „Dobre ale čo robila pod posteľou? Je z toho úplne mimo však?“ spýtala sa Marioll. „Neviem ti povedať čo tam robila ale určite sa tam skrývala pred Potterom“ pošepla Al. Keď v tom ho zbadali. „Kto sa predo mnou skrýval?“ spýtavo pozeral na dievčatá. „Aáále nikto len..... školníkova mačka“ usmiala sa Alecta. „Jasné veď tá sa pred nami skrýva odkedy ju poznám“ zasmial sa James. „No tak my už pôjdeme“ vryla sa do toho Sam „Však dievčatá“ povedala a snažila sa im naznačiť že ak sa budú ďalej rozprávať s Potterom tak to nedopadne dobre. „Jasné my už musíme ísť. Majte sa.“ Povedala Viky a išla za ňou. „Ale kam by ste chodili veď hodina začína až o pätnásť minút.“ Povedal so sladkým výrazom Black. „No povedzme to takto Black, my sa na rozdiel od vás nepotulujeme po chodbách každú voľnú chvíľu!“ odsekla mu Guli. „Aha a kam teda idete že by sme vás odprevadili“ povedal Black a vystrúhal grimasu. „No Black my o to nemáme záujem a navyše nemyslím že by ste sa tam odvážili“ povedala Al a sladko sa na neho usmiala. „A kamže máte namierené?“ spýtal sa Black a pozeral Alecte do očí. „Do knižnice“ vypadlo z Al. Dievčatá na ňu vrhli pohľad ale hneď sa odvrátili. „Čože!? Si zo mňa robíš srandu nie?“ povedal Black „Veď teba som tam nevidel ani nepamätám.“ „A ty tam nebodaj chodíš hej?“ vysypala na neho otázku Marioll. „No veď jasné že tam chodím veď tam mám aj zajtra rande“ uškrnul sa Black. „Jasné to som si mohla myslieť a ja tam idem práve preto že tam nechodím“ povedala sebavedomo Al „Takže my ideme lebo tam ešte niečo potrebujeme zistiť. Čau!“ zakričala na neho. „Dobre tak si choďte a inak kde je Evansová?“ spýtal sa tentoraz Potter. „Potter to ťa nemusí trápiť“ odpovedala Al a odpochodovala za ostatnými dievčatami. Ale nešli do knižnice lebo ich samozrejme zdržali záškodníci, tak sa vybrali na veštenie. Veštenie nikoho nijak zvlášť nebavilo teda okrem Mendy, jednej dievčiny z Chrabromilu ktorá milovala veštenie ako nikto iný. Nikto nemal dar videnia z kryštálovej gule a čítania z čajových lístkov, väčšinou si všetko vymysleli. Veštenie bolo ako vždy nudné, aj keď Mendy bola veľmi vtipná keď rozprávala o svojom súkromnom sne ale zjavne jej to neprekážalo. Teraz išli na obed. Chceli sa najesť rýchlo aby stihli ešte poslednú hodinu starostlivosť o zázračné tvory. Na obede bolo rušno. Preto sa dievčatá snažili rýchlo naobedovať a uchmatnúť nejaké to jedlo pre Lilly. Keď vychádzali z veľkej siene zastihla ich zase známa skupinka chlapcov. „No my máme dnes na seba šťastie nemyslíte?“ uškrnul sa Potter. Guli sa hneď vrhla na Remusa a pobozkala ho. Ale oni si to nevšímali. „Inak, zajtra je zápas prídete sa na nás pozrieť?“ spýtal sa James a hľadel pri tom na Sam, lebo Sam mala veľmi rada metlobal a prišla na každý zápas. „To je už zajtra?“ vyvalila na neho oči. „Áno už zajtra“ odvetil jej James. „No vzhľadom na to ako sa správa Lilly asi nie“ povedala Sam ale neskoro si uvedomila čo vlastne z nej vyšlo. Pozrela sa na kamarátky ale tie si len strkali hlavu do dlaní a niečo pri tom mrmlali. No na to prišla neočakávaná reakcia od Jamesa „Okey ako chcete mne je to jedno ale budem rád keď vás tam uvidím“ a odišli. „Húú tak toto bolo o chlp“ vyletelo zrazu zo Sam keď už boli dostatočne ďaleko. „No to teda“ povedala Marioll keď sa za nimi obzrela. „No poďme za Lilly, nech stihneme hodinu“ zavelila Alecta. „Máš pravdu poďme!“ šepla Viky.
Keď vošli do izby Lilly ešte ležala pod posteľou ale nezdalo sa že spí. „Lilly?“ šepla Marioll. „No, čo chcete?“ povedala s trasúcim sa hlasom Lilly. „Lilly prečo si pre merlina utiekla? Veď teraz ešte viac zhoršila“ odvetila Guli. „Ja viem ale ja som..ja..ja..ja som utiekla preto....pretože ja ani neviem keď on povedal že ma miluje a ty si povedala že ja jeho nie tak ma to proste zaskočilo a už som sa neodvážila ísť na hodinu!“ rozplakala sa Lil. „Vidíš Mar je to aj moja vina“ vyčítavo pozrela Guli na Marioll. „Nie nie je to tvoja vina Guli ale je som to proste nevydržala a musela som sa upokojiť a to sa nedá v spoločnosti Pottera“ sykla Lilly. „Lilly netráp sa a skús na neho zabudnúť, hmmm?“ povedala Marioll, ale to nemala Lilly sa rozplakala ešte viac ale konečne vyliezla spod postele. „No dobre dievčatá pôjdem tam a budem sa správať ako vždy“ zaškerila sa Lilly. „Lil, si si istá?“ spýtala sa Marioll. „Áno a teraz smerom na hodinu. A čo máme teraz za predmet?“ odvetila Lilly. „Teraz tvory ale ak nechceš tak tam nemusíš ísť my ťa u profesorky nejako už ospravedlníme“ povedala Al s úsmevom. „Nie ide sa!“ zavelila Lilly. „Dobre ale najskôr sa musíš najesť“ vyletela na ňu Guli. „Ale veď obed už nestíham a aj tak nie som hladná“ odpovedala Lil. „Nie, nie, nie ty sa musíš najesť a preto sme ti niečo priniesli“ povedala a pozrela sa na kamarátky. „To vážne?“ ohúrene pozerala Lilly na dievčatá. „Áno, veď ťa nenecháme hladovať nie?“ zasmiala sa Sam. „Vy ste super kamošky“ povedala Lil a objala ich.
