6. kapitola *Sirius*
S Lilly sme ho odtiahli do nemocničného krídla. Ja som s ním zostala ale Lilly na to nemala náladu a tak odišla. Sedela som tam asi pol hodiny keď sa do izby vrútil Sirius v tesnom závese s Remom. „Čo sa mu stalo?“ vypytovali sa ma. „Nič vážne len odpadol z Lilly“ zasmiala som sa. Oni dvaja na mňa len nechápavo pozerali. „No nič ja idem. Musím sa pripraviť na zajtrajšie vyučovanie. Majte sa chlapci.“ Rozlúčila som sa s nimi. „Ahoj...“
Išla som po chodbe smerom ku klubovni ale niekto na mňa zakričal. „Chelsea!“ „Áno?“ pozrela som sa na dotyčného. „Ahoj ja som Donley Waterfort.“ Povedal chlapec. „Aha a čo?“ pozerala som sa na neho nechápajúc. „No vieš chcel som sa ťa spýtať no..nepôjdeš so mnou na rande?“ usmieval sa od ucha k uchu. „Čo?“ „No že či...“ „Ja viem čo si vravel ale veď ťa ani nepoznám! Takže smola vravím nie!“ zahriakla som ho a otočila sa mu chrbtom. Niečo za mnou ešte kričal ale ja som ho ignorovala. Neznášam dotieravých ľudí. Viem že James bol je taký istý k Lilly ale je to predsa brat a ja ho mám rada.
Vošla som nahnevaná do klubovne a zvalila som sa na gauč. „Čo sa stalo Chels?“ „Boha ako chápeš nejaký chalan ma len tak mimochodom pozve na rande no je to normálne?“ rozkričala som sa na ňu. „Aha a kto to bol?“ „Neviem nejaký Dony Waterfater!“ „Myslíš Donleyho Waterforta?“ „Asi, poznáš?“ „Ehm...chodil so mnou...“ „Čo? To ako vážne?“ „Hej a čo ťa to tak zobralo?“ usmiala sa. „No tak prišiel ku mne a pýtal sa či pôjdem na rande a ja som ho v živote nevidela a nepoznám ho akože ďakujem neprosím!“ „A čo si mu povedala?“ vyzvedala Lilly. „Nič! Len že s ním nikam nejdem!“ „Jasné a ako sa má James?“ „No celkom...moment ty si povedala James?“ prezerala som si ju. Lilly sa začervenala. „Ja som to vedela!“ povedala som víťazne a odvrátila som od nej pohľad. „A kedy mu povieš že si animágus?“ vyžívala sa v tom. „No tak skoro to nebude a nerozprávaj tak nahlas nechcem aby o tom vedel celý hrad do hodiny!“ „Okey nejdeš na večeru?“ opýtala sa ma. „To už je toľko hodín?“ vyskočila som z gauča. „Nó čo si taká vystrašená?“ „Ale nič tak poďme!“ Ale to nebola pravda stále som myslela na Siriusa a Remusa. Tie ich oči jedny medové a druhé búrkovo modré ...och...
Na večeri bola riadna sranda. Sirius rozprával jeden vtip za druhým a do toho tam braček sníval o tom kde budú s Lilly po škole bývať a ako sa budú volať ich deti. No proste riadna haluz. Nezjedla som toho veľa lebo polku svojho jedla som vyprskla na oproti sediaceho Remusa a kým som si stihla nabrať jedlo zmizlo. „Och bože chalani museli ste ma takto baviť veď teraz budem hladná, do kelu!“ zanadávala som im. „Alé nebuď taká!“ pozrel sa na mňa sladko Sirius. „A čo akože aká? Ja som hladná tak čo mám akože robiť?“ „No tak povedzme...dnes o ôsmej v kuchyni?“ opýtal sa ma s úškrnom Black. „No okey ale kde je kuchyňa?“ „No tak ťa počkám v klubovni kráska.“ Remus na nás nejako zvláštne pozeral, akoby závidel Siriusovi že bude so mnou sám neviem ale je sladký keď sa hnevá. „Dobre ale nemysli si že s tebou idem aj pre niečo iné ako pre jedlo!“ „Jasné veď ako inak“ usmieval sa na mňa provokatívne. „Počúvaj Tichošľap ak sa o niečo pokúsiš tak si ma nepraj!“ nahneval sa Jamesíček. „Pokoj James ja sa o seba viem postarať už nie som malá a keď nič nechcem so Siriusom mať tak nič nebude a keď hej tak ...“ „Tak čo?“ vyvalil na mňa oči James. No ja som mu neodpovedala sa vstala som od stola. Keď som bola pri dverách ta som ešte žmurkla na Siriho a zdrhla do klubovne kým by sa James pozrel.
Vošla som do klubovne ale bolo tam len zopár dievčat. „Hej! Ty! Poď sem!“ zavolala na mňa jedna z nich. „Áno? Čo chcete? Lebo ak to ne je dôležité ta sa redšej nepleťte do cesty lebo ja som hladná a keď som hladná tak vraždím.“ Povedala som kľudne. „No vieš ..ehm ty poznáš Siriusa Blacka?“ „No, a čo s ním?“ nechápala som. „Nevieš či teraz s nejakou chodí?“ chichotala sa blondína s čiernovláskou. „Neviem ale myslím že nie ale môžem sa ho spýtať.“ „Dobre a potom nám povedz Barbie!“ „Ja nie som Barbie ja som Chelsea!“ vyhŕkla som na ne. „Veď my vieme ale vyzeráš ako pravá Barbie a nechceš sa pridať do nášho klubu?“ opýtala sa ma. „Do klubu nemysliacich? Ďakujem neprosím!“ odsekla som a odišla do spálne.
„Boha čo sú tie baby také vypatlané? Stále iba Sirius, Sirius, Sirius.....a čo ho chcú zbaliť veď vedia že s nimi nebude chodiť dlho!“ kričala som v izbe na Lilly. „Kľud Chels ony ho proste chcú mať pre jeho šarm a krásu a chcú všetkým hovoriť že chodia s cassanovou ktorý sa do nich zamiloval. Prosto to nie je normálne!“ „Hej aj ja si myslím ale strašne ma tým štvú!“ „A nebude to tým že si sa zamilovala?“ „Prestaň! Ja nie som zamilovaná!“ „Ale si len to nepriznáš! A inak už je osem aj päť.“ „Och do kelu no ja idem lebo som hladná ako vlk tak sa maj.“ Jasné a prines mi prosím jeden tekvicový koláčik!“ „Dobre ak nezabudnem!“ usmiala som sa. A už som bola vo dverách.
„No som myslel že si si to so mnou rozmyslela“ krútil hlavou Sirius. „Ako by som len mohla?“ usmiala som sa na neho. „Keď som taká hladná!“ „Ty si koleduješ kráska! Tak poď už!“ „Jasné už idem už idem!“ Zišli sme na šieste poschodie k portrétu ovocia. „A čo teraz?“ „Čakaj zlatko!“ usmial sa a začal hladkať hrušku. Portrét sa odklopil a my sme vošli do kuchyne plnej domácich škriatkov. „Dobrý deň pane a slečna čo si dať vy? Nech sa páči sadnúť si“ ukláňal sa jeden zo škriatkov. „Ďakujeme a ja si dám jedny palacinky so zmrzlinou a šľahačkou a ešte ovocím hlavne banán, marcipánový koláčik, tekvicový džús, horúci čaj s dvoma lyžičkami medu a ešte som zabudla jablkové pyré“ povedala som škriatkovi a ten sa iba uklonil a odišiel. „To si až taká hladná zlatko?“ „No jasné veď som celý večer nejedla tak sa nečuduj a ty si si prečo neobjednal?“ „Lebo si mi nedala možnosť?“ „Sorry“ zaškerila som sa na neho. „Nech sa páči slečna tu je to a vám pane nič nedoniesť?“ „Ďakujem...“ „Hej doniesť! Aj skôr si sa mohol spýtať! Takže ja si dám tekvicový džús a krémovú žemľu!“ „Áno pane hneď ja doniesť.“ Povedal škriatok a odišiel do útrob kuchyne. „Tak ako sa ti tu páči?“ opýtal sa ma Sirius. „Ehm..ani som si nevšimla ja som taká hladná že nerozmýšľam.“ „Jasné...“ usmial sa na mňa. „Hmm...“ „Tu to mať pane nech sa vám páčiť.“ „Ty mu ani nepoďakuješ?“ pozerala som sa na neho zlostne. „A na čo? Veď oni sú tu na slúženie a nie na vďaky!“ „Ďakujeme...“ usmiala som sa na škriatka. „A ty si mu prečo ďakovala?“ „Lebo nám dal jedlo a ja som mu proste poďakovala čo je na tom?“ „Ale nič len ty si prvá ktorá sa im poďakovala nikto iný to nespravil. Si iná ale v dobrom iná!“ uškŕňal sa na mňa. „Ďakujem a teraz ma nechaj najesť lebo ťa prizabijem!“ Nevravel nič len sa zahryzol do svojej žemle. V mysli som sa usmievala a pokukovala po ňom.
„Výborná večera Sirius a teraz sa ani neodtrepem do spálne na desiatom takže poď!“ tiahla som ho za rukáv. „A kam mieriš kráska?“ opýtal sa ma Siriusíček. Prišli sme na chodbu na siedmom a ja som prešla trikrát po pri stene. Objavili sa dvere a ja som do nich aj so Siriuskom vošla. „A..ako o tom vieš?“ pýtal sa ma udivene. „O čom? O núdzovej miestnosti? V prvom ročníku som potrebovala no niečo...to je jedno a tak som na to prišla a chodila som sem dosť často keď som potrebovala pokoj“ usmiala som sa na neho. „Aha no tak dobre a na čo si myslela keď tu sú dve postele a kúpeľňa, krb a stolík s kartami?“ „Há to by si chcel vedieť čo? Ale na to čo ty určite nie.“ „A ako vieš na čo som myslel?“ „Kto by nevedel? No ta ja sa idem osprchovať a potom spať.“ „Okey zlatíčko počkám ťa!“ „Dobre...!“ zakričala som na neho z poza dverí. Zapla som sprchu a vyzliekla som sa. Vošla som do sprchy a stála som tam asi polhodinku. Vyčistila som si zuby a obliekla sa do pyžama ktoré sa objavilo na umývadle. Vyšla som z kúpeľne ale Siriusa som nikde nevidela ta som si šla ľahnúť a v tom som ho uvidela. Ležal na svojej posteli a sladko spal. Bol taký zlatý keď spinkal. Pobozkala som ho na čelo a ľahla si do svojej postele. Zaspala som a snívala o ŇOM.