2. kapitola *prílet*
Som v Ríme po niekoľkohodinovej ceste a idem do obchodu. Pár vecí som si pokúpila a potom som šla do ďalších obchodov a to som toho zase kúpila ja som asi závislá na nakupovaní..=) Už o dve hodiny mi to letí a musím už ísť na letisko tak som si kúpila časopis a pomaly som šla ku letisku. Tam už na mňa čakal nejaký chlap asi pomocník letiska a mal pri sebe moje kufre. Ja som sa iba usmiala a zobrala si kufre a podpísala mu papier ktorý mi strkal pod nos. Tak a som tu a teraz tu musím hodinu tvrdnúť. Išla som si vybaviť veci na odlet a išla si sadnúť do letiskovej haly. Sedela som a sedela lúštila krížovky a čítala knihu a zrazu som si uvedomila že už je čas ísť. Išla som do lietadla a sadla som si na miesto. Cesta bola dlhá.
Vystúpila som z lietadla a zobrala si všetky veci síce ťažko ale nakoniec som za sebou tiahla päť kufrov a na ruke veľkú ružovú kabelku. Vošla som do haly a obzerala som sa. Keď som ho zbadala.... „JAMES!“ zakričala som na celú halu a pustila všetko na zem. Bežala som za ním a skočila som na neho a ovinula mu nohy okolo pása. „Ahój Chelsea“ povedal a ja som mu dala pusu na líce. „Bože tak rada ťa vidím“ povedala som keď som z neho zliezla ani som si nevšimla dve osoby stojace obďaleč. „Aj ja ťa rád vidím“ „Hej kto tu nechal tie kufre?!“ zakričal niekto z druhej strany. „Hups počkaj chvíľu.“ Zjajkla som a on sa iba zasmial. Bežala som si po kufre a keď som sa vracala všimla som si Remusa a Siriusa. „A vy chlapci tu čo robíte?“ pozerala som na nich ako vyoraná myš. „My ti nestojíme ani za prosté Ahoj??“ krútil hlavou Sirius. „No prišli sme ťa s Jamesom vyzdvihnúť“ povedal rýchlo Remus a ja som ho silno objala. „A mňa neobjímeš?“ pozeral sa na mňa Sirius. Bol taký pekný, už to nebolo dvanásťročné decko ale krásny chalan a tie jeho oči raz sivé a raz tmavo-modré proste nádhera. Podišla som k nemu chvíľu som sa na neho pozerala a potom som ho objala. Tak pekne voňal. Bol proste dokonalý až na to čo mi písal James že zbalí babu, pretiahne ju a nechá ju a stále dookola. „No vidíš že to ide“ usmial sa na mňa. Mal tak krásny úsmev bože čo to zase trepem je to len kamarát nie? „No ideme?“ spýtal sa James. „Bývame kúsok od letiska tak poď“ povedal a zobral mi dva kufre a Sirius ďalšie dva a Rem zobral ten najväčší ružový. „To čo máš toľko vecí Chels?“ spýtal sa ma Sirius. „Ale poznáš to nie? Oblečene, topánky, atd..“ „Jasné dievčatá“ pokrútil hlavou. „Máš proti nám niečo?“ „Nie..! Podľa mňa sú dievčatá veľmi dobré“ šibalsky sa usmial. „Chápem..“ zasmiala som sa. „Čo akože?“ robil sa že nevie? Smola prekukla som ho. „No povedzme James sa nám rozrozprával“ povedala som s úškrnom. „Ahá takže Jamesíček si koleduje“ „Ty chceš pretiahnuť aj moju sestru?!“ pozeral na neho naštvane. „Jasné prečo nie“ začali sme sa smiať. „Ak sa o niečo pokúsiš tak uvidíš...“ zahriakol sa na neho. „Pokoj braček dám si pozor a hlavne tuto na pána cassanovu?“ žmurkla som na Siriho veď sranda musí byť nie? Podľa mňa teda stopercentne. „Sme tu“ vzdychol po chvíli James a vyložil kufre na schodík.
