Poviedky a iné...=)

      Ahoj volám sa Chelsea Potterová a mám pätnásť rokov. Ak si myslíte že som len ďalšia barbie tak sa pekelne mýlite, ja som milá a dobrá baba. Som mladšia sestra Jamesa Pottera. Pred štyrmi rokmi som sa presťahovala do Talianska za svojou tetou, ale teraz som sa rozhodla nasťahovať naspäť k rodičom. Strašne sa tam teším. Už som tam nebola veľmi dlho. Stratím síce svojho priateľa  ale snáď si tam niekoho nájdem. Doteraz som bývala v meste Bari a tiež som tu chodila do čarodejníckej školy. Zajtra odlietam do Londýna, ale musím ísť až do Ríma aby som mohla odletieť lebo iba odtiaľ mi letí lietadlo až tam. Ale na druhej strane sa teším pretože v Ríme je veľa dobrých obchodov a potrebujem si ešte niečo kúpiť aby som sa ukázala v dobrom svetle. Na letisku ma snáď bude čakať James, lebo ak nie tak ho vlastnoručne zaškrtím. Je len jedna vec teda skôr človek na ktorého sa neteším...Lilly Evansová. Strašne ju nenávidím preto lebo stále odmieta môjho brata, strašne ma to štve a preto ju z celého srdca nenávidím. Viete mám môjho brata strašne rada a keď som ešte chodila do Rokfortu tak som s ním bola skoro stále, on bol druhák a ja som bola v prvej triede. Teraz sa vraciam do piateho ročníka. Školský rok sa začína o týždeň a ja si potrebujem kúpiť veľa vecí. Už som vám hovorila ako sa teším? No nič ja idem spať už som sa aj zbalila a som pripravená na cestu tak dobrú. Och počkajte ešte jednu vec by ste mali vedieť som animágus ako aj môj brat, ja som krásna veľká biela tigrica s čiernymi pásmi a so sivo-modrými očami presne takými ako mám aj v ľudskej podobe .No tak keď sme pri mojom výzore tak som asi 170 cm vysoká a mám dlhé hnedé vlasy, som chudá a pekná teda aspoň si to o mne myslia ľudia. Mala som už toľko frajerov ale len s dvoma som chodila dlhšie ako dva týždne. No okey tak ja idem spať je pol druhej a ja tu ponocujem tak dobrú noc a zajtra sa uvidíme....pá.

   Zobudila som sa. „Juchú“ zvýskla som si. „Čo sa deje moja zlatá?“ opýtala sa ma teta keď vošla do izby. „Ale teta Olivia strašne sa teším na brata a na rodičov veď som tam nebola hádam tri roky..“ „No tak sa obleč a ja ti pripravím raňajky a potom ideme do Ríma“ „Teta veď som ti vravela že to zvládnem sama že so mnou nemusíš jazdiť do Ríma“ „Ale čo to, ty tam chceš ísť sama?“ „No jasné veď nie som už malé decko teta prosím chcem ísť sama prosím...“ „Dobre ale zavolám ti taxík hej?“ „Okey tak dobre..“ „A..tu máš nejaké peniaze a kúp si niečo na seba a v lietadle máš zaplatené jedlo a...“ „Dobre dobre ja si poradím.“ „Tak ja idem nachystať tie raňajky tak ty sa prichystaj a príď aj s vecami dole!“  „Jasné teta.“ Zakričala som za ňou. „Tak čo si oblečiem aha už viem....  

    Strašne veľa vecí som potrebovala k mojej príprave, je toho veľa ale musím vyzerať pekne nie? A navyše mám strašne rada módu a topánky na vysokých opätkoch, mám strašne veľa oblečenia a stále prikupujem. Tak som oblečená a idem dole na raňajky. Najedla som sa rozlúčila s tetou Oliviou a už si nasadala do taxíka so svojimi piatimi kuframi (ostatné veci teta poslala predom J). Zamávala som tete z okna taxíka a už idem.